1
Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním.
2
A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky?
3
Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom.
4
A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome.
5
A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich.
6
A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil.
7
A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami
8
a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku,
9
ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň.
10
A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete.
11
A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu.
12
Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie.
13
A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.
14
A počul o tom kráľ Heródes ( lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym ) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.
15
Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.
16
Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych.
17
Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.
18
Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.
19
Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,
20
lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.
21
Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,
22
a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.
23
A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.
24
A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.
25
Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.
26
A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.
27
Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.
28
A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.
29
A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.
30
A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.
31
A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.
32
A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.
33
A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.
34
A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.
35
A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.
36
Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.
37
Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?
38
A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.
39
Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.
40
A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.
41
Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.
42
A jedli všetci a nasýtili sa.
43
A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.
44
A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.
45
A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.
46
A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.
47
A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.
48
A keď ich videl trápiť sa veslovaním ( lebo mali odporný vietor proti sebe ), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.
49
Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,
50
lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!
51
A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,
52
lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.
53
A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.
54
A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,
55
pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.
56
A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.
