1
A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov.
2
A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu,
3
ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať,
4
pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť.
5
A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi.
6
A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu
7
a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil!
8
Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu!
9
A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.
10
A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja.
11
A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa.
12
A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich.
13
A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori.
14
A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo.
15
A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa.
16
A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach.
17
A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja.
18
A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním.
19
No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou.
20
A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili.
21
A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori.
22
A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám
23
a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila.
24
A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán.
25
Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov
26
a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho;
27
tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha,
28
lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená.
29
A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby.
30
A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha?
31
A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul?
32
Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.
33
A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu.
34
A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby.
35
A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa?
36
Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!
37
A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi.
38
A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi,
39
a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.
40
A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa.
41
A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň!
42
A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne.
43
A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť.
