S Mariankou sme sa rovnako ako s Dankom zoznámili v azylovom centre v Holíči. Prišla do centra okolo Vianoc a tak sa zúčastnili aj našej distribúcie balíčkov, aj následnej práce. V centre sa ocitla kvôli strate bývania a niektorým zlyhaniam zo strany jej mamy. Tá sa to snažila vyriešiť, ale v tom čase to bolo nad jej sily. Rovnako ako Dankova mamina, aj je mama však bola občas prítomná na lekciách a pomáhala svojej dcére pri plnení úloh. Rozdiel medzi Mariankou a ostatnými dievčatami bol v tom, že Marianka bola silnejšej postavy, nižšej postavy, za čo sa jej väčšina detí v centre vysmievala. A ju to veľmi zraňovalo. Jej mama sa ju snažila pred tým chrániť, ale nemalo to veľký účinok. Preto som sa ju rozhodla v piatej lekcii povzbudiť. Stretávame sa v nej s príbehom o Zacheusovi. Deti veľmi pozorne počúvali tento príbeh, chlapci sa na začiatku smiali, že bol malý a tučný, ale keď počuli, že napriek tomu si ho Ježiš vyvolil a prišiel k nemu na návštevu zaujalo ich to. Vysvetlila som vtedy deťom, že nech vyzeráme akokoľvek, Ježiš nás miluje a môže si nás vyvoliť pre mnohé veci. Malé, či veľké. Marianku to v tom čase veľmi povzbudilo a dodalo jej to veľa chuti, dokázať, že v nej niečo je. Postupne sme dostávali informácie, že jej prospech v škole sa rapídne zlepšil, viac sa začala hlásiť a zapájať. Potešilo to nielen jej maminu, ale aj nás. Marianka sa v určitom okamihu rozhodla nasledovať Ježiša ako svojho Pána, jej mamina ju nasledovala. Povzbudzovali sme preto obe, aby sa modlili a hľadali riešenie pre svoju situáciu. Po skončení následnej práce sme Marianku zobrali s nami na letný tábor, kde sme mali šancu ešte lepšie ju spoznať a povzbudzovať ju i naďalej. V septembri Marianka s maminou opustili azylové centrum a presťahovali sa do okolia Topolčian. Marianka nastúpila do novej školy, ale napriek tomu sme o nej mali správy. Prihlásila sa na náboženstvo a začala navštevovať miestnu cirkev v obci, kde býva. Svojimi základnými vedomosťami udivovala učiteľky náboženstva, ale aj rodinu. Marianka sa pre nich stala svetlom a my veríme, že to tak bude i naďalej. Sme vďační Bohu za to, že koná v životoch detí a ich rodín.