Svedectvá z OVD 2015

Podrobnosti

Návštevy: 2368

ACS Prístav Piešťany

Minulý rok sme mali objednaných vyše 320 balíčkov, ktoré sme rozdali na Základnej škole v Piešťanoch na prvom stupni. Tam sme mali program zvlášť pre prvákov, druhákov, tretiakov a štvrtákov. Balíčky boli veľkým potešením pre všetky deti. Taktiež sme mali objednané balíčky, ktoré sme rozdali v detskom domove Piešťany. Tam sme niekoľko rokov nerozdávali balíky, takže balíčky dostali nové deti.

Často chodíme do materskej školy do Ratnoviec, kde pani učiteľka si vždy žiada, aby sme tam prišli, takže sme boli aj v materskej škole. Nakoniec sme tieto objednané balíky rozdávali v našom detskom klube Pltník, kde bolo okolo 25 detí a mali sme tam tiež aj návštevu z Nemecka. Keď sme mali tento klub v Prístave, v rámci programu sme deťom oznámili, že budeme mať aj následne prácu, že budeme pokračovať v takých 12 lekciách. Tak sme v rámci nášho klubu mali polročný vstup, kedy sme každé dva týždne mali klub pre deti, kde chodilo priemerne okolo 10 detí. Tento klub som viedla ja, mala som aj vždy témy, nejaké hry a na tento klub chodili deti veľmi radi, chodili tam aj naše deti, manžel Juraj mi pomáhal a teraz koncom júna budeme končiť už dvanástu lekciu a na konci júna budeme mať oslavu, kedy deťom rozdáme diplomy. Zostalo nám len niekoľko balíčkov, ktoré sme potom jednotlivo rozdali, viac menej deťom, ktorých poznáme, a ktorí balíčky vôbec nedostali. Pred Vianocami sme navštívili osobne aj syna mojej kamarátky, ktorý má asi 12 rokov. Keď sme mu niesli balíček, vedeli sme, že má aj určité zdravotné problémy. Boli sme u nich na návšteve aj s mojím manželom asi jeden a pol hodiny a mohli sme im aj zvestovať evanjelium a modliť sa za nich, takže sme im svedčili a oni sa nás pýtali mnoho otázok a tento chlapec si v balíčku našiel lupu a veľmi sa tomu potešil, pretože povedal, že má lupy veľmi rád a bolo to pre nás takým veľkým povzbudením byť aj na tejto návšteve. Okolo Silvestra sme rozdali posledný balíček.

V tom období mi zomrel môj ujo a na pohrebe som sa stretla s mojou prasesternicou a prabratrancom. Tam som po dlhom čase videla ich deti, ktoré boli malé a tak som si povedala, že kebyže mám ešte dva balíčky, tak by som im ich dala. Keď som prišla z pohrebu, tak ma táto myšlienka neopúšťala. Zatelefonolala som jednému pastorovi, či by nemal pre mňa dva balíky. Povedal, že už nemá. Nevzdávala som sa môjho cieľa a rozhodla som sa, že zatelefonujem Nadi a poprosím ju, či by bola ochotná mi poslať ešte dva balíčky. Takže v ten večer, keď som prišla z pohrebu som telefonovala aj Nade a s takou malou dušičkou som jej povedala, či by som mohla dostať ešte dva balíčky. Ona mi povedala, že nie, ona mi dva balíčky dať nemôže ale, že môže mi dať toľko, koľko chcem. Tak som sa v tú chvíľu s veľkým nadšením rozhodla, že napriek tomu, že mám kopu inej služby a študujem Vysokú školu - a v tom čase ma čakali skúšky v zimnom semestri, že niekoľko balíčkov aj navyše prijmem. A po dohode aj s mojím manželom sme skonštatovali, že chceme tieto balíčky naďalej rozdávať. Priviezli nám ich v jednu sobotu večer. Ja už som mala nejaké objednávky vopred urobené, tak už na druhý deň v nedeľu sme oslovili niektorých ľudí, ktorí si pre balíčky prišli. Tieto balíky sme rozdali medzi kľúčových ľudí na okolí, ktorí pracujú s deťmi. Napríklad sú to náhradné rodiny, alebo pestúnske rodiny, kluby a niekoľko balíčkov sme poslali aj poštou, pretože sme vedeli, že tie deti balík ešte nedostali. Ako rodina sme mali program s distribúciou v detskom domove v Pečeňadoch, kde sme vlastne oslovili niekoľko desiatok detí a kázali sme im Božie slovo. Taktiež sme boli v detskom domove v Trebaticiach, je to v podstate dom, ktorý patrí pod detský domov Pečeňady, ale aj tam sme museli urobiť zvlášť program a boli sme veľmi radi, že sme tam boli. Bolo tam menej detí, ale boli veľmi bystré a mali kopa otázok. Pred vyše 15 rokmi som mala dobrý vzťah s jedným dievčaťom z detského domova a asi posledných desať rokov sme sa nekontaktovali, pretože ona so mnou ukončila kontakt. Tak mi napadlo, že budem odvážna, že sa jej znova ozvem. Tak som si zohnala jej telefónne číslo a zatelefonovala som jej, že mám pre ňu ponuku. Vedela som, že má malé deti, že jej môžem poslať tieto balíčky. Bola veľmi nadšená, z môjho telefonátu. Sama mi povedal, že sa mi už dlhšiu dobu chcela ozvať. Toto bol jeden jediný kontakt, ktorý som mala vo svojom živote, ktorý ma trošku aj tak trápil, že sa stratil. Tak skrze tieto balíčky, mám takéto úžasné svedectvo, že s touto ženou, môžem zdieľať svoj osobný život, môžeme si navzájom telefonovať a rozprávať sa aj o Bohu. Je to niečo úžasné, je to pre mňa zázrak, že po takom dlhom čase sme vedeli znova tento kontakt naštartovať a verím tomu, že to už bude dobré. Tiež sme dostali kontakt cez  jednu sestru, na centrum pre rodinu v Trenčíne. Je to centrum, ktoré podporuje sociálne slabé rodiny a tak aj tam sme mohli poslať balíčky a riaditeľka aj rodiny boli veľmi nadšené z tejto služby. Do tohoto centra pre rodinu v Trenčíne sme potrebovali 44 balíčkov, pretože riaditeľka si tie deti spočítala. Keď sme rozdávali tieto balíčky rôznym ľuďom, niekedy stáli až v rade, tak ja som presne už nevedela, koľko tam zostáva balíkov. Keď sa za deň rozdá niekoľko desiatok, tak to sa nedá tak rýchlo spočítať. Keď v stredu odišiel posledný človek, ktorý si zobral balíky, čo boli objednané, tak sme spočítali posledné balíčky a bolo tam posledných 44 kusov. Tak sme boli veľmi taký nadšení z toho, že sme mohli dať tento presný počet. To vie iba Boh! Takýmto spôsobom sme týchto 451 balíčkov v priebehu troch dní  - od nedele poobedia do stredy poobedia – balíčky rozdistribuovali na tie najsprávnejšie miesta. Tak sme si vydýchli po troch dňoch veľmi náporovej organizačnej práce. Vydýchli sme si, že už to máme za sebou!....

Túto službu s balíčkami ako rodina robíme veľmi radi, naše spoločenstvo nás v tom veľmi podporuje, modlíme sa spoločne za túto distribúciu. Ja s Jurajom, mojím manželom sa v tejto službe výnimočne veľmi dopĺňame, pretože on je „skladník“, ktorý počíta, balí balíky do auta, a ja zasa koordinujem organizačne, kam a koľko balíkov pôjde. Tak sa v tom veľmi dopĺňame a je to pre nás veľkým požehnaním. Jeto Jeho dielo a my sme Jeho nástrojmi!

Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu a sme nadšení z toho, čo robíte všetko vy pre nás! Ďakujeme! Martina Hargašová

Toto je svedectvo mojej priateľky, ktorej som dala niekoľko balíčkov v druhej vlne.

Drahí bratia, sestry a všetci z tímu Samaritan´s Purse, ktorí ste zapojení do tak úžasného a Bohom požehnanej služby. Vďačím Bohu za vás i vašu prácu, vaše ochotné a slúžiace srdcia.
Tento rok som i ja mala možnosť po prvýkrát sa zapojiť do tejto služby, ako tá, čo nesie deťom balíky s odkazom Ježišovej lásky. Mám 43 rokov, pracujem s mládežou v pastierskej a učeníckej službe a som vedúca mládeže. Mám 2 deti, z toho jednu dcérku dvoj-ročnú Noemi, ktorá po predčasnom a tragickom pôrode zostala postihnutá. Iba Boh vie, či bude sedieť, chodiť, rozprávať, má detskú mozgovú obrnu do všetkých štyroch končatín. A to je to prvé moje svedectvo, keď som si opäť uvedomila, že v mojom boji nie som na to sama, ale môj Pán ma nesie v náručí a dáva nádej a pokoj a práve toto posolstvo môžme i touto cestou niesť deťom a ich rodinám, aby ten svoj príbeh neprechádzali sami bez viery a nádeje na nášho Stvoriteľa.
Navštívili sme dievčatko menom Eliška /6 rokov/, ktorá pri otvorení svojho balíka s výkrikom utekala k ockovi, že už môže s ním chodiť na ryby, lebo si tam našla maskáčovú bundu, presne takú akú má sám ocko a ona už dávno o takej bunde snívala. Nie je to Boží zázrak?
Navštívila som malú Emku /4 roky/, ktorá trpí syndrómom Dawn, poznáme sa z liečenia. Mamička, ktorá má jediné dieťa a takto choré, bez akéhokoľvek náznaku diagnózy pred narodením, má bolesť v srdci, krik v duši, všetci priatelia sa postupne strácajú, pretože sa nechcú ich deti hrať s tak škaredým dievčatkom. Keď dostala svoj balík, rozžiarila sa jej tvárička a oči ako perličky sa ligotali. Ona ani nepotrebovala otvoriť krabicu, jej stačilo, že niekto ju má rád a niekto iný ako iba mamička má o ňu záujem. Mama plakala od vďačnosti a rozhovory o Ježišovi boli pre ňu veľkým povzbudením. Máme dohodnuté ďalšie stretnutia, sláva Pánovi.
Ďalší príbeh piatich sestier z detského domova, ktoré od útleho veku prehadzujú z domova do domova, z profi rodiny do profi rodiny a rozdeľujú ich. Dnes sú niektoré už veľké dievčatá a tínejžerky. Takisto sme sa s nimi postretávali a úžasné je, že jedna z nich, Geňa, sa už obrátila a ďalšie dve jej sestry Karin a Sára začali chodiť na naše mládežnícke stretnutia. Boh je tak úžasný!
Ďalší príbeh je o chlapcovi z našej mládeže, ktorý nemôže prijať Pána Ježiša a je veľmi zatvrdnutý voči Bohu. Od svojich 3 rokov Michal žije len so svojim otcom, ktorý mu tvrdí, že jeho mama ho týrala a opustila. Hľadala som dlhý čas túto ženu, hoci som mala len meno a dátum narodenia. Našla som chorú, uplakanú ženu s pocitom viny a pri nej ešte dve deti Jakub 10 a Barborka 12, ktorí žijú v obrovskej chudobe, bez vody v dome, bez plynu, v jednej špinavej a maličkej izbičke s otcom, ktorý pije, všetko prepije a robí zlé veci. Navštívili sme tieto deti po prvýkrát práve s darčekmi od Samaritan´s Purse. Boli to úžasne silné emócie, keď som matke rozprávala o jej stratenom synovi, ktorého jej vzali a už 16 rokov ho nevidela. Plakala mi v náručí, rozprávali sme o Bohu, modlila som sa s nimi a z toho dňa jej obe deti chodia s nami na naše kresťanské mládežnícke akcie a zasievame do nich semienka viery. Modlite sa prosím, za túto rodinu. Lebo zatiaľ nedošlo k vzájomnému odpusteniu a prijatiu sa. Ale náš Pán je milostivý a dobrotivý, sláva Mu za to.
Vďaka, moji milovaní bratia a sestry, že i touto cestou môžeme spoločne rozsievať Slovo a dobrú zvesť o našom Ježišovi a tak pomôcť,aby i tieto ťažké príbehy mohli skončiť víťazstvom v Ježišových rukách a Jeho obeť na kríži sa stala zmyslom života ešte pre veľa ľudí. S úctou a láskou Kristovou. Pokoj vám! Daniela