1
Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami.
2
A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci?
3
Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
4
Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme?
5
Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete.
6
A povedal toto podobenstvo: Niekto mal fík, zasadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel.
7
Vtedy povedal vinárovi: Hľa, toto už po tri roky prichádzam hľadajúc ovocie na tomto fíku a nenachádzam. Vytni ho; načo ešte i tú zem kazí!
8
A on odpovedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte i tento rok, až ho okopem a pohnojím,
9
či by na budúce nedoniesol ovocia; a keď nie, potom ho vytneš.
10
A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg.
11
A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.
12
A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, sprostená si svojej nemoci!
13
A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha.
14
Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň!
15
A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať?
16
Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň?
17
A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci, a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa dialy od neho.
18
A tedy vravel: Čomu je podobné kráľovstvo Božie, a čomu ho pripodobním?
19
Podobné je horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a vrhol do svojej zahrady, a vzrástlo a stalo sa veľkým stromom, a na jeho letorastoch si spravili nebeskí vtáci hniezda.
20
A zase povedal: Čomu mám pripodobniť kráľovstvo Božie?
21
Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila ho do troch mierok múky, až všetko skyslo.
22
A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema.
23
A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal:
24
Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť.
25
Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a zamkne dvere, začnete vonku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! A odpovediac povie vám: Neznám vás, odkiaľ ste.
26
Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil.
27
A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti!
28
Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.
29
A prijdú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom.
30
A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední.
31
Toho istého dňa pristúpili niektorí farizeovia a vraveli mu: Vyjdi a idi odtiaľto, lebo Heródes ťa chce zabiť.
32
A on im povedal: Iďte a povedzte tej líške, že hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.
33
Avšak musím i dnes i zajtra i pozajtre chodiť, lebo nie je možné, aby zahynul prorok inde než v Jeruzaleme.
34
Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krýdla! A nechceli ste!
35
Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý. A ameň vám hovorím, že ma už nikdy neuvidíte, dokiaľ neprijde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
