1
V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im:
2
Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť.
3
A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.
4
A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom?
5
A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem.
6
Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup.
7
A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali.
8
A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov.
9
A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich.
10
A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha.
11
A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho.
12
A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie.
13
A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu.
14
A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi.
15
A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho!
16
Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme.
17
Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce?
18
Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte,
19
keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť.
20
A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem.
21
A riekol im: Či ešte nerozumiete?
22
A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul.
23
A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí?
24
A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy.
25
Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko.
26
A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom!
27
Potom vyšiel Ježiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja?
28
A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že jeden z prorokov.
29
A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus!
30
A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom.
31
Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych,
32
a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať.
33
Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.
34
A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou.
35
Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni.
36
Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil?
37
Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?
38
Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.
