1
Nože počujte to, čo hovorí Hospodin: Vstaň a pravoť sa s vrchami, a brehy nech počujú tvoj hlas!
2
Počujte, vrchy, pravotu Hospodinovu, i vy, pevné skaly, základy zeme, lebo Hospodin má pravotu so svojím ľudom a s Izraelom rieši spor.
3
Môj ľude, čo som ti učinil, alebo čím som ťa unavil? Odpovedz proti mne.
4
Ale vyviedol som ťa hore z Egyptskej zeme, vykúpil som ťa z domu sluhov a poslal som pred tebou Mojžiša, Árona a Máriu.
5
Môj ľude, nože sa rozpamätaj, čo radil Balák, kráľ Moábov, a čo mu odpovedal Balám, syn Beorov, od Šittima až po Gilgal, aby si poznal skutky spravedlivosti Hospodinovej.
6
Čím predídem Hospodina, skloním sa pred Bohom výsosti? Či ho predídem so zápalnými obeťami, s ročnými teľcami?
7
Či azda bude mať Hospodin záľubu v tisícoch baranov, v desiatkach tisícov potokov oleja? Či dám svojho prvorodeného za svoje prestúpenie, plod svojho lona za hriech svojej duše?
8
Oznámili ti, človeče to, čo je dobré, a čo požaduje Hospodin od teba; iba to, aby si činil súd, miloval milosrdenstvo a chodil pokorne so svojím Bohom.
9
Hlas Hospodinov volá na mesto - A ten, u koho je rozum bude sa báť tvojho mena -: Počujte palicu a toho, kto ju uložil!
10
Či ešte sú v dome bezbožného poklady bezbožnosti a umenšená efa, prekliata?
11
Či budem čistý s vážkami bezbožnosti a s mieškom falošného závažia?
12
Lebo jeho boháči sú plní ukrutnosti, jeho obyvatelia hovoria lož, a čo do ich jazyka, v ich ústach je lesť.
13
A preto i ja tebe narobím bolestí zbijúc ťa, spustoším ťa pre tvoje hriechy.
14
Ty budeš jesť, ale sa nenasýtiš, lež v tvojom vnútre bude tvoja hladná prázdnota, a odpraceš, ale nezachrániš útekom, a to, čo tak zachrániš, vydám meču.
15
Ty budeš siať, ale nebudeš žať; ty budeš tlačiť olivky, ale sa nebudeš mazať olejom. A vínna šťava? Nebudeš piť vína.
16
Lebo sa snažne ostríhajú ustanovenia Omriho i každý skutok domu Achabovho, a chodíte podľa ich rád, aby som ťa vydal v strašnú pustinu a jeho obyvateľov, obyvateľov mesta, v rezavý posmech, a tak ponesiete potupu môjho ľudu.
