1
Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;
2
ale vaše neprávosti spravily priehradu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryly pred vami jeho tvár, aby nepočul.
3
Lebo vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše rty hovoria lož, a váš jazyk žvatle prevrátenosť.
4
Nie je nikoho, kto by volal po spravedlivosti, ani nieto ničoho, čo by sa súdilo po pravde. Každý sa nadeje na márnosť a hovorí klamstvo; tehotneje trápením a plodí neprávosť.
5
Liahnu vajcia baziliškove a tkajú vlákna pavúkove: ten, kto by jedol z ich vajec, zomrie, a ktoré sa rozpučí nohou, z toho vyjde jedovatý had.
6
Z ich vláken nebude rúcho, ani sa neodejú svojou prácou. Ich skutky sú skutkami neprávosti, a v ich rukách je dielo ukrutnosti.
7
Ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa vyliať nevinnú krv; ich myšlienky sú myšlienkami neprávosti, spustošenie a skrúšenie na ich cestách.
8
Cesty pokoja neznajú, ani niet súdu v ich šľapajach; svoje chodníky si porobili krivé: ktokoľvek by išiel po niektorom z nich, nepozná pokoja.
9
Preto je ďaleko od nás súd, a spravedlivosť nás nedostihuje. Čakáme na svetlo, a hľa, tma, na nejaký záblesk, chodíme v mrákavách.
10
Hmatáme jako slepí stenu; šmátrame jako tí, ktorí nemajú očí; potkýnajúc sa na poludnie klesáme jako za mraku; medzi zdravými sme jako mŕtvi.
11
Mumleme všetci jako medvede, žalostne úpime jako holubi; čakáme na súd, ale ho niet, na spasenie, ďaleko je od nás.
12
Lebo je mnoho našich prestúpení pred tebou, a naše hriechy svedčia proti nám; lebo sme si vedomí svojich prestúpení, a čo do našich neprávostí, známe ich.
13
Robili sme neverne jako odpadlíci a luhali sme Hospodinovi, odvrátili sme sa nenasledujúc svojho Boha, hovorili sme útisk a odpadnutie, vymýšľali a vraveli sme lživé reči zo srdca,
14
takže súd musel ustúpiť nazpät a spravedlivosť stojí zďaleka, lebo pravda klesla na ulici, a statočná priamosť nemôže vojsť.
15
A tak vystala pravda, a ten, kto vyhýba zlému, vystavuje sa lúpeži. A Hospodin vidí, a je to zlé v jeho očiach, že nieto súdu.
16
Keď tedy videl, že niet človeka, a predesil sa, že nie je nikoho, kto by sa prihovoril a zastal, preto mu pomohlo jeho rameno, a jeho spravedlivosť, tá ho podoprela.
17
A obliekol spravedlivosť ako pancier a lebku spasenia položil na svoju hlavu, obliekol sa v rúcho pomsty jako v sukňu a odial sa horlivosťou jako plášťom.
18
Podľa zásluh, podľa zásluh odplatí prchlivosťou svojim protivníkom, odplatu dá svojim nepriateľom, aj ostrovom zaplatí to, čo zaslúžily.
19
A tak sa budú báť mena Hospodinovho od západu a od východu slnca jeho slávy. Keď prijde protivník hoci jako rieka, Duch Hospodinov ho zaženie.
20
A prijde Sionu vykupiteľ a tým, ktorí sa obrátili od prestúpenia v Jakobovi, hovorí Hospodin.
21
A ja, moja smluva s nimi bude toto, hovorí Hospodin: Môj Duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som vložil do tvojich úst, neuhnú od tvojich úst ani od úst tvojho semena ani od úst semena tvojho semena, hovorí Hospodin, odteraz až na veky.
