1
A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho, odial sa smútočným vrecom a vošiel do domu Hospodinovho.
2
A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších zpomedzi kňazov, odiatych vrecom, k Izaiášovi, synovi Ámosovmu, prorokovi,
3
a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu, lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť.
4
Možno, že Hospodin, tvoj Bôh, počuje slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Hospodin tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza.
5
A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi.
6
A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa.
7
Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi.
8
A tak sa navrátil Rabsáke a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša.
9
A počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Vyšiel, aby bojoval s tebou. A keď to počul, poslal poslov k Ezechiášovi a riekol:
10
Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa ty nadeješ hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa!
11
Lebo hľa, ty si počul o tom, čo učinili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý?
12
Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Récefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?
13
Kde je kráľ Chamatu, kráľ Arpadu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy?
14
A Ezechiáš vezmúc list z ruky poslov prečítal ho a odíduc hore do domu Hospodinovho rozprestrel ho Ezechiáš pred Hospodinom.
15
A Ezechiáš sa modlil Hospodinovi a povedal:
16
Hospodine Zástupov, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediným Bohom a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem.
17
Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj všetky slová Senacheribove, ktorý poslal rúhať sa živému Bohu.
18
Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia všetky tie krajiny aj ich zem.
19
A pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a preto ich zahubili.
20
A tak teraz, Hospodine, náš Bože, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný.
21
Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Čo do toho, za čo si sa mi modlil, ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa,
22
toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou dcéra Jeruzalema!
23
Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihuješ svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu!
24
Skrze svojich služobníkov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na výšinu vrchov, na najvyššie vrcholy Libanona a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle a prijdem na výšinu jeho konca, do lesa, do jeho ovocnej zahrady.
25
Ja som vykopal a pil cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.
26
Či si ty nepočul, že som to dávno učinil, že som to pradávno utvoril? A teraz som to priviedol ta, že si na to, aby si pustošil ohradené mestá a obrátil ich na hromady rumov.
27
A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia sa a hanbia; stali sa poľnou bylinou a zeleňou sviežej trávy, trávou na strechách, posiatym poľom, zkazeným hrdzou prv, ako by bolo vyrástlo do stebla.
28
Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne.
29
Preto, že tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť prišla hore do mojich uší, preto dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa nazpät cestou, ktorou si prišiel.
30
A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: Tohoto roku budete jesť to, čo samo dorastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.
31
A uniklé domu Júdovho, ktoré pozostane, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore.
32
Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok, a to, čo unikne záhube, s vrchu Siona. Žiarlivosť Hospodina Zástupov to učiní.
33
Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu.
34
Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti, ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin.
35
Lebo budem brániť toto mesto zastávajúc ho, aby som ho zachránil, pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.
36
Potom vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami.
37
Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval v Ninive-m.
38
A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarécer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araratu. A kraľoval Esarchaddon, jeho syn, miesto neho.
