1
Bremä púšte mora, Babylona. Jako prechádzavajú víchrice na juhu, tak prijde od púšte, zo strašnej zeme.
2
Tvrdé videnie mi je oznámené: Neverný robí neverne, a zhubca hubí. Poď hore, Élame! Médsko, sovri! Učiním koniec všetkým jeho vzdychom, ktoré vynútil.
3
Pre tú príčinu sú moje bedrá plné bolesti; kŕče ma pochytily jako kŕče ženy, ktorá ide porodiť; svíjam sa od bolesti tak, že už ani nečujem; desím sa tak, že už ani nevidím.
4
Moje srdce prestáva biť; hrôza ma predesila; súmrak, po ktorom ináče túžim, obrátil mi v trasenie.
5
Pripraviť stôl, strážiť stráž, jesť a piť! Vstaňte, kniežatá, pomažte štít!
6
Lebo takto mi povedal Pán: Idi, postav pozorujúceho strážneho, a čo uvidí, nech oznámi!
7
A videl jazdu, jazdcov na koňoch po dvoch v rade, jazdu na osloch a jazdu na veľblúdoch a načúval pozorne, veľmi pozorne.
8
A volal ako lev: Na pozorovateľni, Pane, stojím ustavične vodne a na svojej stráži stojím celé noci!
9
A tu hľa, prišla jazda mužov, jazdcovia na koňoch po dvoch v rade. A odpovedajúc riekol: Padol, padol Babylon, a roztrieskali všetky rytiny jeho bohov a pometali ich na zem.
10
Ty, moje mlativo, dieťa môjho humna, čo som počul od Hospodina Zástupov, Boha Izraelovho, oznámil som vám.
11
Bremä Dúmy. Volajú na mňa zo Seira: Strážca, koľko je ešte noci? Strážca, koľko je ešte noci?
12
Strážca povedal: Ide ráno, ale prijde zase aj noc. Jestli sa chcete pýtať, pýtajte sa; navráťte sa, prijdite!
13
Bremä na Arábii. Po lesoch v Arábii budete nocúvať, vy, karavány Dedáncov.
14
Obyvatelia zeme Téma vústrety donesú smädnému vody; vyjdú oproti utekajúcemu so svojím chlebom.
15
Lebo budú utekať pred mečami, pred vytaseným mečom, pred natiahnutým lučišťom, pred tiažou boja.
16
Lebo takto mi povedal Pán: Ešte za rok, aké sú roky nájomníka, a bude koniec všetkej sláve Kédara.
17
Tých, ktorí pozostanú z počtu strelcov z lučíšť, z udatných mužov synov Kédara, bude málo, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, to hovoril.
