1
Lebo Hospodin sa zľutuje nad Jakobom a zase si vyvolí Izraela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a odpočinuli si, a pohostín sa pripojí k nim, a pridružia sa k domu Jakobovmu.
2
A pojmú ich národy a dovedú ich na ich miesto, a dom Izraelov si ich dedične prisvojí na pôde Hospodinovej za sluhov a za dievky, a zajmú tých, ktorí ich boli zajali, a budú panovať nad tými, ktorí ich nemilosrdne honili.
3
A stane sa v deň, v ktorý ti dá Hospodin odpočinok od tvojho bolestného trápenia a od tvojho strachu a od tvrdej služby, ktorú si bol podrobený konať,
4
že použiješ tohoto príslovia o babylonskom kráľovi a riekneš: Ako len prestal a utíchol pohonič! Prestalo dychtenie po zlate!
5
Hospodin polámal palicu bezbožných a prút panujúcich,
6
toho, ktorý bil ľudí v prchlivosti neprestajnými údermi, ktorý deptajúc vládol v hneve nad národami; bolo to prenasledovanie bez šetrenia.
7
Odpočíva; je na pokoji celá zem; plesajú!
8
Ešte len i jedle sa radujú nad tebou, cedry Libanona, hovoriac: Odkedy si ľahol, neprišiel nikto hore proti nám, kto by zoťal.
9
Peklo ( Alebo: Ríša mŕtvych. ) zdola zbúrilo sa pre teba, vústrety tvojmu príchodu; zobudilo pre teba mŕtvych, všetkých náčelníkov zeme; spôsobilo to, že povstali so svojich trónov všetci kráľovia národov.
10
Tí všetci odpovedajú a hovoria ti: Či si aj ty zomdlel ako my? Nám si sa stal podobným?
11
Tvoja pýcha je svrhnutá do pekla i so zvukom tvojich hárf; moľmi ti je postlané, a červy ťa prikrývajú.
12
Ako si len padol s nebies, jasná hviezdo, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy.
13
A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severa;
14
vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!
15
Ale si svrhnutý do pekla, do najzadnejších kútov jamy.
16
Tí, ktorí ťa uvidia, uprú na teba svoj zrak; budú ťa pozorovať a povedia: Či je toto ten muž, ktorý to pôsobil, aby sa triasla zem, ktorý pôsobil to, aby sa chvely kráľovstvá,
17
ktorý podvracal okruh sveta, takže bol jako pustina, a jeho mestá boril, svojich väzňov neprepúšťal domov?
18
Všetci kráľovia národov, všetci, koľko ich bolo, ležia pochovaní v sláve, každý vo svojom dome;
19
ale ty si odvrhnutý preč od svojho hrobu jako ohyzdný letorast, odiaty pobitými, prebodnutými od meča, ktorí sostupujú medzi kamene jamy, jako pošliapaná mrcina.
20
Nebudeš s nimi spolu ležať v hrobe, lebo si zkazil svoju zem, svoj ľud si povraždil; nebude nikdy až na veky menované semeno zlostníkov.
21
Pripravte jeho synom bitúnok pre neprávosť ich otcov, aby nepovstali a nezaujali dedične zeme, a naplnil by sa povrch okruhu sveta mestami,
22
lebo ináče povstanem proti nim, hovorí Hospodin Zástupov, a vytnem Babylonu meno i ostatok, syna i vnuka, hovorí Hospodin.
23
A obrátim ho v majetok ježov a v močiare a vymetiem ho metlou vykántrenia, hovorí Hospodin Zástupov.
24
Hospodin Zástupov prisahal a riekol: Ba cele iste bude tak, ako som myslel, a jako som uradil, tak to bude stáť,
25
to jest, že skrúšim Assúra vo svojej zemi, a na svojich vrchoch ho pošliapem, a tak uhne s nich jeho jarmo, i jeho bremeno uhne s ich pleca.
26
To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vystretá na všetky národy.
27
Lebo Hospodin Zástupov uzavrel v rade, nuž ktože zruší? A tá jeho vystretá ruka, ktože ju odvráti?
28
Roku, ktorého zomrel kráľ Achaz, bolo vyrieknuté toto bremeno:
29
Neraduj sa, zem Filištínov, celá, že je polámaný prút toho, ktorý ťa šľahal! Lebo z koreňa hada vyjde bazilišek, a jeho plod bude ohnivý had lietajúci.
30
A tak budú pásť prvorodení chudobných, a núdzni sa bezpečne položia so svojím stádom, ale tvoj koreň umorím hladom, a to, čo ostane z teba, pobijú.
31
Nože kvíľ, ó, bráno; krič, ó, mesto! Rozplynúť sa musíš, ty, celá zem Filištínov! Lebo od severa prijde dym, ani nebude toho, ktorý by sa oddelil od jeho shromaždení a nedostanovil sa.
32
A čože odpovedia poslovia národa? Že Hospodin pevne založil Sion, a že naň sa utečú utrápení jeho ľudu.
