1
Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba.
2
Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka.
3
Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca.
4
Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť,
5
aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami.
6
Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu,
7
a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu,
8
ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,
9
na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy.
10
A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého;
11
štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome.
12
Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady.
13
A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu:
14
Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby;
15
preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa.
16
Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití.
17
Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou.
18
Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní.
19
Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu.
20
Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne.
21
Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov.
22
Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený,
23
až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život.
24
A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst.
25
Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch.
26
Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila.
27
Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.
