1
( Vyučujúci. Azafov. ) Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
2
Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
3
To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
4
Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
5
Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
6
aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
7
aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
8
a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
9
Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
10
Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
11
Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
12
Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
13
Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
14
Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
15
Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
16
Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
17
A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
18
A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
19
Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
20
Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
21
Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
22
pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
23
hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
24
a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
25
Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
26
Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
27
a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
28
Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
29
A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
30
Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
31
vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
32
Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
33
A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
34
A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
35
a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
36
hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
37
a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
38
on súc milosrdný odpúšťal ( Doslovne: pokrýval ) ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
39
Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
40
Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
41
A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
42
Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
43
ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
44
A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
45
Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
46
A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
47
Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
48
Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
49
Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
50
Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
51
A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
52
A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
53
Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
54
A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
55
Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
56
Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
57
ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
58
A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
59
Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
60
A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61
A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
62
Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
63
Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
64
Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
65
Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
66
a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
67
Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
68
ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
69
A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
70
A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
71
odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72
A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
