1
Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov.
2
Zachráň ma, Bože, lebo mi došly vody až po dušu.
3
Hrúžam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd.
4
Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha.
5
Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť.
6
Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou.
7
Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov!
8
Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.
9
Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom.
10
Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa.
11
Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu.
12
A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom.
13
Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj.
14
Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia.
15
Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúžil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd.
16
Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma nepohltí hlbina, a nech nezavrie jama nado mnou svojich úst!
17
Ozvi sa mi, Hospodine, lebo je dobrá tvoja milosť. Podľa množstva svojho milosrdenstva pohliadni na mňa!
18
A neskrývaj svojej tvári pred svojím služobníkom, lebo mi je úzko. Rýchle sa mi ohlás.
19
Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov!
20
Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci.
21
Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich.
22
Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom.
23
Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou.
24
Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátily od bremena.
25
Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu!
26
Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch;
27
lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených.
28
Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti.
29
Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!
30
A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vyvýši.
31
Budem chváliť meno Božie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou.
32
A to bude príjemnejšie Hospodinovi ako vôl, ako rohatý junec s rozdeleným kopytom.
33
Keď to uvidia biedni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, ožije vaše srdce.
34
Lebo Hospodin počuje chudobných a neopovrhuje svojimi väzňami.
35
Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všetko, čo sa hemží v nich.
36
Pretože Bôh zachráni Sion a vystaví mestá Judska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vládnuť dedične.
37
A semeno jeho služobníkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.
