1
Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?
2
Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!
3
Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.
4
Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.
5
Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?
6
Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.
7
Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.
8
Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.
9
Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.
10
Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.
11
Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.
12
Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.
13
Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.
14
V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.
15
Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.
16
Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.
17
Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.
18
Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.
19
Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.
20
Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.
21
Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.
22
Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.
23
Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.
24
Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.
25
Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.
26
Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.
