1
Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2
Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
3
Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
4
tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
5
A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
6
Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
7
Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
8
Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
9
Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
10
Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
11
starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
12
Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
13
V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
14
nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
15
Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
16
Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
17
Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
18
Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
19
A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
20
Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
21
Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.
