1
A ešte pokračoval Elíhu a riekol:
2
Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.
3
Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.
4
Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.
5
Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.
6
Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.
7
Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.
8
A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,
9
vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.
10
A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.
11
Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.
12
Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.
13
Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.
14
Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.
15
Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.
16
A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.
17
Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.
18
Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.
19
Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?
20
Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.
21
Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.
22
Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?
23
Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?
24
Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.
25
Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.
26
Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.
27
Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,
28
ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.
29
Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?
30
Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.
31
Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.
32
Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.
33
Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!
