1
A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, jesť a piť u kráľovnej Esteri.
2
A kráľ povedal Esteri aj druhého dňa, keď sa pilo víno: Jaká je tvoja žiadosť, kráľovná Ester? A dá sa ti. A jaká je tvoja prosba? Čo by bolo až do polovice kráľovstva, učiní sa.
3
Na to odpovedala kráľovná Ester a riekla: Jestli som našla milosť v tvojich očiach, ó, kráľu, a jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech mi je daný môj život na moju žiadosť a môj národ na moju prosbu.
4
Lebo sme predaní, ja i môj národ, aby sme boli vyhladení, povraždení a vyhubení. A keby sme aspoň predaní boli za sluhov a za dievky, mlčala by som, hoci by protivník nemohol nahradiť škody, ktorá by sa tým stala kráľovi.
5
Vtedy povedal kráľ Ahasver a riekol kráľovnej Esteri: A kto je to, a kde je ten, ktorého naplnilo jeho srdce takou zlobou, aby vykonal takú vec?
6
A Ester povedala: Človek protivník a nepriateľ, tento zlostný Háman. A Háman sa predesil pred kráľom a pred kráľovnou.
7
A kráľ vstal vo svojej prchlivosti od hostiny pri víne a vyšiel do zahrady paláca; ale Háman zostal stáť, aby prosil kráľovnú Ester za svoj život, lebo videl, že mu je zlé usúdené od kráľa.
8
Keď sa potom navrátil kráľ zo zahrady paláca do domu hostiny pri víne, ležal Háman zvalený na posteli, na ktorej bola Ester. A kráľ povedal: Či azda ešte i znásilniť kráľovnú u mňa v dome? A sotva vyšlo to slovo z úst kráľových, zakryli tvár Hámanovu.
9
A Charbona, jeden z komorníkov, ktorí stáli pred kráľom, povedal: Hľa, je tu aj šibenica, ktorú pripravil Háman Mardocheovi, ktorý hovoril dobré o kráľovi; stojí v dome Hámanovom, vysoká päťdesiat lakťov. A kráľ povedal: Obeste ho na nej!
10
A tak obesili Hámana na šibenici, ktorú bol prihotovil Mardocheovi. A prchlivosť kráľova sa upokojila.
