1
A stalo sa tretieho dňa, že sa obliekla Ester do kráľovského rúcha a postavila sa do vnútorného dvora domu kráľovho, oproti domu kráľovmu. A kráľ sedel na tróne svojho kráľovstva v dome kráľovstva naproti dveriam domu.
2
A stalo sa, keď uvidel kráľ kráľovnú Ester, že stojí vo dvore, že našla milosť v jeho očiach, a kráľ vystrel zlatú berlu, ktorá bola v jeho ruke, oproti Esteri. Vtedy pristúpila Ester a dotkla sa konca berly.
3
A kráľ jej povedal: Čo chceš, kráľovná Ester? A jaká je tvoja prosba? A čo by si žiadala až do polovice kráľovstva, bude ti dané.
4
A Ester povedala: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech prijde kráľ s Hámanom dnes na hostinu, ktorú som mu pripravila.
5
Na to povedal kráľ: Zavolajte rýchle Hámana, aby vyplnil žiadosť Esteri. A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, ktorú pripravila Ester.
6
Potom riekol kráľ Esteri, na hostine, na ktorej sa pilo víno: Jaká je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A jaká je tvoja prosba? A čo by bolo až do polovice kráľovstva, učiní sa.
7
Na to odpovedala Ester a riekla: Moja žiadosť a moja prosba je toto:
8
Jestli som našla milosť v očiach kráľa, a jestli sa to vidí kráľovi za dobré dať moju žiadosť a vyplniť moju prosbu, nech prijde kráľ i Háman na hostinu, ktorú im ešte pripravím, a potom zajtra učiním podľa slova kráľovho.
9
A tak vyšiel Háman toho dňa veselý a dobrej vôle. Ale, keď videl Háman Mardochea v bráne kráľovej, že ani nepovstal ani sa nehnul pred ním, naplnený bol Háman proti Mardocheovi veľkým hnevom.
10
Ale sa zdržal Háman a vošiel do svojho domu. A pošlúc povolal svojich priateľov a Zéreš, svoju ženu.
11
A Háman im rozprával o sláve svojho bohatstva a o množstve svojich synov a o všetkom tom, ako ho zveličil kráľ, i to, že ho povýšil nad všetky kniežatá a nad všetkých služobníkov kráľových.
12
A k tomu doložiac povedal Háman: Ba ani nepozvala kráľovná Ester s kráľom na hostinu, ktorú pripravila, nikoho krome mňa, a ešte i na zajtra som pozvaný k nej s kráľom.
13
Ale to všetko ma neuspokojuje, dokiaľkoľvek vidím toho Žida Mardochea sedieť v bráne kráľovej.
14
Na to mu riekla Zéreš, jeho žena, a všetci jeho priatelia: Nech spravia šibenicu, vysokú päťdesiat lakťov, a ráno povedz kráľovi, aby na nej obesili Mardochea, a potom vojdi s kráľom na hostinu veselý. A tá vec sa ľúbila Hámanovi, a dal spraviť šibenicu.
