1
Potom sa stalo toto. Absalom, syn Dávidov, mal krásnu sestru, ktorej bolo meno Támar, a miloval ju Amnon, syn Dávidov.
2
A Amnonovi bolo tak úzko, že bol až nemocný pre Támar, svoju sestru, pretože bola pannou, a Amnonovi sa videlo nemožným vykonať jej voľačo.
3
A Amnon mal priateľa, ktorému bolo meno Jonadáb. Bol to syn Šimu, brata Dávidovho. A Jonadáb bol veľmi múdry muž.
4
A povedal mu: Prečo ty tak chradneš, kraleviču, zo dňa na deň? Či mi nepovieš? A Amnon mu povedal: Támar, sestru Absaloma, svojho brata, milujem.
5
Na to mu povedal Jonadáb: Ľahni si na svoju posteľ a urob sa chorým. A keď ťa prijde vidieť tvoj otec, povieš mu: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a dá mi jesť chlieb a pripraví pokrm pred mojimi očima, aby som to videl a zjedol z jej ruky.
6
A tak si ľahol Amnon a robil sa chorým. A keď prišiel kráľ vidieť ho, povedal Amnon kráľovi: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a pripraví pred mojimi očima nejaké dva kúsky chutného jedla, aby som pojedol z jej ruky.
7
Vtedy poslal Dávid posla k Támari do domu a povedal: Nože idi do domu Amnona, svojho brata, a priprav mu pokrm.
8
A Támar odišla do domu Amnona, svojho brata, a on ležal. A ona vezmúc cesto zamiesila a pripravila pred jeho očima a uvarila kúsky toho chutného jedla.
9
Potom vzala panvu a vyložila pred neho. Ale nechcel jesť, lež potom povedal Amnon: Spravte, aby všetci mužovia vyšli odo mňa! A tak vyšli všetci mužovia od neho.
10
Vtedy povedal Amnon Támari: Dones jedlo do ložnice, aby som jedol z tvojej ruky. A Támar vzala kúsky chutného jedla, ktoré bola pripravila, a zaniesla Amnonovi, svojmu bratovi, do ložnice.
11
Ale keď mu podávala, aby jedol, uchopil ju a povedal jej: Poď, lež so mnou, moja sestro!
12
A ona mu odpovedala: Nie, môj brat, neponíž ma urobiac mi násilie, lebo sa nemá tak urobiť v Izraelovi. Nevykonaj toho bláznovstva!
13
Lebo veď kam ja potom zanesiem svoje pohanenie, a ty budeš ako jeden z bláznov-nešľachetníkov v Izraelovi. Preto teraz, prosím, radšej prehovor s kráľom, lebo neodoprie ti ma.
14
No, nechcel počuť na jej hlas, ale, keď sa bránila, bol silnejší ako ona a ponížil ju a ležal s ňou.
15
Avšak hneď potom ju nenávidel Amnon nenávisťou, veľmi velikou, lebo väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, než bola jeho láska, ktorou ju predtým miloval. A Amnon jej povedal: Vstaň, idi!
16
A ona mu riekla: Pre to veľké zlo, väčšie nad iné, ktoré si vykonal pri mne, chceš ma ešte i vyhnať? Ale nechcel ju počuť.
17
Lež zavolal svojho mládenca, ktorý mu posluhoval, a povedal: Nože vyveďte túto odo mňa ta von, a zamkni za ňou dvere.
18
A mala na sebe dlhý pláštec rôznych farieb, lebo tak sa odievaly dcéry kráľove, kým boly pannami, plášťami. A jeho sluha ju vyviedol von a zamkol za ňou dvere závorou.
19
Vtedy vzala Támar popola na svoju hlavu a pláštec rôznych farieb, ktorý mala na sebe, roztrhla a vložiac svoju ruku na svoju hlavu išla pomaly a kričala.
20
A Absalom, jej brat, jej povedal: Či azda Amnon, tvoj brat, bol s tebou? No, teraz, moja sestro, buď ticho. Je to tvoj brat, neber si tej veci k srdcu. A tak bývala Támar, a to opustená, v dome Absaloma, svojho brata.
21
A kráľ Dávid počul o tom o všetkom a veľmi sa nahneval.
22
Ale Absalom nehovoril s Amnonom ani zlého ani dobrého, lebo Absalom nenávidel Amnona preto, že ponížil Támar, jeho sestru.
23
A stalo sa po celých dvoch rokoch, že mal Absalom strihačov, ktorí mu strihali ovce, v Bál-chacóre, ktoré je pri Efraime. A Absalom pozval všetkých synov kráľových.
24
A Absalom prišiel ku kráľovi a povedal: Hľa, prosím, tvoj služobník má strihačov, nech ide, prosím, kráľ i jeho služobníci so svojím služobníkom.
25
A kráľ riekol Absalomovi: Nie, môj synu, nežiadaj, prosím, aby sme išli všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. A hoci ho nútil, nechcel ísť, ale ho požehnal blahoželajúc mu.
26
Vtedy povedal Absalom: A keď už len nechceš ísť ty, nech ide, prosím, s nami Amnon, môj brat. A kráľ mu povedal: Prečo má ísť s tebou?
27
Ale keď len dobíjal Absalom do neho, poslal s ním Amnona i všetkých synov kráľových.
28
A Absalom rozkázal svojim sluhom a povedal: Nože hľaďte, keď sa rozveselí srdce Amnonovo od vína, a poviem vám: Uderte Amnona, vtedy ho zabijete. Nebojte sa, lebo veď či to neurobíte pre to, že som vám ja rozkázal? Buďte silní a buďte zmužilí!
29
A sluhovia Absalomovi urobili Amnonovi tak, ako rozkázal Absalom. Vtedy vstali všetci synovia kráľovi a vysadnúc každý na svoju mulicu utiekli.
30
A kým boli ešte na ceste, prišla zvesť k Dávidovi, že vraj Absalom pobil všetkých synov kráľových, takže nepozostal z nich ani jeden.
31
Vtedy vstal kráľ, roztrhol svoje rúcho a padnúc ležal na zemi, a všetci jeho služobníci stál tam, s roztrhnutými rúchami.
32
Na to sa ozval Jonadáb, syn Šimu, brata Dávidovho, a povedal: Nech nehovorí môj pán, že všetkých mládencov, synov kráľových, pobili. Ale iba sám Amnon zomrel, lebo tak sa bol zariekol Absalom, a tak mal umienené od toho dňa, ktorého ponížil Támar, jeho sestru.
33
A preto teraz nech si neberie môj pán kráľ ničoho takého k srdcu mysliac, že zomreli všetci synovia kráľovi, lebo len sám Amnon zomrel.
34
A Absalom utiekol. A keď pozdvihol mládenec strážca svoje oči, videl, že hľa, ide mnoho ľudu od cesty, ležiacej za ním, od stráne vrchu.
35
Vtedy povedal Jonadáb kráľovi: Hľa, synovia kráľovi idú! Ako povedal tvoj služobník, tak je.
36
A stalo sa, keď dopovedal, že tu hľa, už aj prišli synovia kráľovi a pozdvihnúc svoj hlas plakali, a plakal i sám kráľ, i všetci jeho služobníci plakali plačom, veľmi velikým.
37
A Absalom utiekol a odišiel k Talmajovi, synovi Ammihúdovmu, kráľovi Gešúra. A Dávid smútil za svojím synom po všetky tie dni.
38
A Absalom tedy utiekol a odišiel do Gešúra a bol tam tri roky.
39
No, potom hynula duša kráľa Dávida túžbou vyjsť k Absalomovi, lebo sa časom potešil nad Amnonom, že zomrel.
