1
Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
2
Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
3
Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
4
Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
5
Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
6
Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
7
Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
8
Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
9
Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
10
Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
11
Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
12
Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
13
Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
14
Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
15
Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
16
Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
17
Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
18
Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
19
Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
20
Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
21
Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
22
Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
23
Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
24
Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
25
Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
26
Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
27
Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
28
Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.
