1
A keď sišiel s vrchu, išlo za ním mnoho zástupov.
2
A hľa, malomocný pristúpiac klaňal sa mu a vravel: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť.
3
A Ježiš vystrel ruku, dotknul sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bolo očistené jeho malomocenstvo.
4
A Ježiš mu riekol: Hľaď, aby si nikomu nepovedal o tom, ale idi, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, aký nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.
5
A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil
6
a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi.
7
A Ježiš mu riekol: Ja prijdem a uzdravím ho.
8
A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený.
9
Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní.
10
Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Ameň vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery.
11
Ale vám hovorím, že mnohí prijdú od východu aj od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve,
12
ale synovia kráľovstva budú vyvrhnutí do zovnútornej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.
13
A potom riekol Ježiš stotníkovi: Iď, a jako si uveril, tak nech sa ti stane! A jeho služobník bol uzdravený v tú hodinu.
14
A keď prišiel Ježiš do domu Petrovho videl jeho svokru, že leží a má horúčku,
15
a dotknul sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im.
16
A keď bol večer, priviedli mu mnohých posadlých démonami, a on slovom vyhnal nečistých duchov a všetkých, ktorí sa zle mali, uzdravil,
17
aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol.
18
A Ježiš vidiac mnohé zástupy okolo seba rozkázal preplaviť sa na druhú stranu.
19
A pristúpil nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľu, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.
20
A Ježiš mu povedal: Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.
21
A iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.
22
Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych.
23
A keď vstúpil do lode, išli za ním jeho učeníci.
24
A hľa, veliká búrka povstala na mori, takže vlny prikrývaly loď, a on spal.
25
A pristúpiac jeho učeníci zobudili ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme!
26
A on im povedal: Čo sa bojíte, ľudia malej viery? Vtedy vstal, pohrozil vetrom a moru, a nastalo veliké ticho.
27
A ľudia sa divili a vraveli: Jaký je toto človek, že ho i vetry i more poslúchajú?
28
A keď prišiel na druhú stranu, do zeme Gergežanov, stretli sa s ním dvaja posadlí démonami; išli z hrobov, strašní náramne, takže nikto nemohol prejsť tou cestou popri nich.
29
A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Ježišu, Synu Boží? Prišiel si sem pred časom nás trápiť?
30
A bolo opodiaľ od nich veliké stádo svíň pasúce sa.
31
A démoni ho prosili a hovorili: Jestli nás vyháňaš, dovoľ nám odísť do toho stáda svíň!
32
A povedal im: Iďte! A oni vyjdúc odišli do svíň. A hľa, celé to stádo svíň sa srútilo dolu úbočím do mora, a zomrely potopiac sa vo vodách.
33
A pasáci utiekli a odíduc do mesta porozprávali všetko, aj o tých posadlých.
34
A tu hľa, vyšlo celé to mesto oproti Ježišovi, a keď ho videli, prosili ho, žeby odišiel z ich kraja.
